Výskum spazmov a štúdie
Bežného človeka ani len nenapadne spájať si zranenie miechy s niečím iným ako s ochrnutím. Avšak zranenie miechy sa úzko spája aj so spazmami (lat. spasmus), ktoré sú pre jednotlivca často veľmi vyčerpávajúce. Hoci bežne používané lieky dokážu regulovať spazmy, mnohí pacienti majú problém s jeho vedľajšími účinkami, ktoré zahŕňajú celkovú otupenosť a závrate. Štúdie stále viac a viac ukazujú, akým spôsobom sa po zranení miechy rozvíjajú spazmy, čo do budúcna sľubuje lepšie lieky s menším množstvom vedľajších účinkov.
Štúdie sa zameriavajú hlavne na to, čo sa stane so svalmi, ktoré sú po zranení miechy riadené prostredníctvom nervových buniek. Keď miecha nie je poškodená, riadia sa tieto nervové bunky signálmi z mozgu. Tieto signály prenesú ku konkrétnym svalom informáciu, aby sa svaly stiahli. Iné signály naopak prenášajú informáciu o tom, aby sa svaly uvoľnili.
Po zranení miechy sú oba signály narušené. Nervové signály prenášané neuróny (nervovými bunkami) už nie sú pod úplnou kontrolou mozgu, ale pokračujú v sťahovaní sa, čo výsledne vedie ku spazmom. Nové štúdie ukazujú ako takáto spontánna aktivita vôbec vznikne.
V rámci týchto štúdií existuje teória, že po zranení miechy sa spasticita (zvýšený svalový tonus) objaví v dôsledku malého množstva nedotknutých vlákien v mieche, ktoré pokračujú v produkcii serotonínu. Serotonín je mozgom vytváraná chemická látka, ktorá vyvoláva vzruchy v neurónoch. Pri poškodení miechy nedochádza v tejto oblasti k produkcií serotonínu. Avšak v oblasti pod zranením motorické neuróny produkujú vyššie hladiny. Príčinou sú serotonínové receptory, ktoré sú stále „zapnuté“, a to dokonca aj pri úplnej absencii serotonínu.
Americký vedci testovali látku nazývanú cyproheptadin a zistili, že dokáže redukovať spontánnu aktivitu motorických neurónov. Na základe tohto zistenia sa ďalej vyvíjajú nové lieky, ktoré by mali pôsobiť práve na tieto receptory, a tak redukovať spazmy. Aplikácia takéhoto lieku by bola priamo do miechy, avšak nebola ešte testovaná na ľuďoch.
Dôležitým zistením, čo ukázali aj dlhodobé výskumy je, že spontánna neurónová aktivita a spazmy, ktoré nastanú po zranení miechy nie sú rovnako škodlivé. Pre ľudí s čiastočným poškodením miechy tieto aktivity môžu vlastne pomáhať udržiavať svalový tonus a podporovať obmedzený pohyb.